História školy
Vznik školy:
Základná umelecká škola v Považskej Bystrici bola založená v školskom roku 1958/1959 z iniciatívy ONV - odboru školstva a kultúry a Rady MsNV.
Zásadne sa tým zmenil dovtedajší stav, ktorý charakterizovalo vyučovanie hudby nekvalifikovanými učiteľmi, muzikantmi amatérmi a rôznymi nadšencami bez partičného vzdelania. Vznikom školy sa hudobná kultúra sprístupnila nielen značnému počtu mládeže, ale aj dospelým, podporil sa rast národného povedomia a upevnili ľudové tradície. Dôkazom opodstatnenosti školy bol hneď v prvom školskom roku veľký záujem o vyučovanie.
Na začiatku tohto, vtedy jediného zdroja kultúrneho rastu stáli traja učitelia: Anna Kallayová - Hegedušová, Viera Kalivodová a Miloslav Mikurda. V jedinom hudobnom odboresa učilo 75 žiakov hru na klavír, akordeóne a husliach.Vyučovalo sa v skromných podmienkach vtedajšieho domu osvety so zapožičanými nástrojmi. No i napriek týmto a iným ťažkostiam mladý a rozrastajúci sa učiteľský kolektív (Anna Zimková - Metzkerová , Eva Čierna) svojou nadšenou a cieľavedomou prácou dosahoval dobré výsledky a záujem o návštevu školy sa z roka na rok zvyšoval.
Ľudová škola umenia:
V školskom roku 1960/1961 sa uskutočnila v umeleckom školstve v celoštátnom meradle reforma v ktorej sa zlúčili všetky umelecké odbory: hudobný, tanečný, výtvarný a literárno - dramatický do jedného celku, ktorý niesol názov Ľudová škola umenia. Príchodom Júliusa Hlubinu sa začína vy učovať aj hra na klarinete, čím sa položil základ dychového oddelenia.
V roku 1962 sa škola po čase sťahovania v priestoroch rozličných škôl dočkala svojej vlastnej budovy, bývalej ZDŠ na námestí pri r. k. Kostole. V týchto nových podmienkach sa na škole zakladá výtvarný odbor pod vedením Albína Móresa a neskôr akademického maliara Františka Juristu. Stálym prírastkom žiakov i dobrou koncepciou vedenia školy (Anna Hegedušová, neskôr Július Hlubina) sa postupne rozširuje hudobný odbor o nové oddelenia . Príchodom Jána Marciňu v roku 1966 - sláčikové oddelenie a hra na husle (Jozef Borčický - husle, Rudolf Minárik - gitara).
O hru na akordeóne a klavíri bol čoraz väčší záujem, preto sa tieto oddelenia rozširujú a na školu prichádzajú noví absolventi žilinského konzervatória : Eleonóra Hudcova - Kotianová, Elena Al-tusová, Oľga Lichnerová, Jozef Babinec, Elena Straňanková - Lendelová a už aj prví absolventi ĽSU Jaroslava Kedrová - Polláková, Janka Perscheová - Maková, Mária Kapráliková - Hirnero-vá, Beáta Geschwandtnerová - Hutyrová, Daniela Struhárová - Babincová. V školskom roku 1969 / 1970 sa na škole zakladá tanečný odbor pod vedením Juraja Onačilu (trvanie tohto odboru sa v rôznych časových obdobiach prerušovalo, príchodom nášho bývalého žiaka a absolventa konzervatória pre tento odbor Mária Dvorského v školskom roku 2003 / 2004, je odbor stabilizovaný).
V školskom roku 1972 /1973 vzniká literárno - dramatický odbor pod vedením externého učiteľa Karola Lendela (od roku 1975 ho viedla Jolana Budayová, od roku 1981 Radim Kozáček, od roku 1983 Mgr. Eva Žibrúnová, od roku 1993 znovu Jolana Budayová a od roku 2005 Mário Dvorský).
V školskom roku 1971 /1972 vydalo ministerstvo školstva Smernice o organizácii a štúdiu na ĽŠU č. 10459 / 71 - 1 a učebných plánov č. 9751/71-1, ktoré priamo zasiahli obsah vyučovania v jednotlivých odboroch. Vznikli presné normatívy vyučovacích hodín, naplnenosť tried a špecifi kácia hlavných, nepovinných a iných predmetov.
Ján Marciňa - nová etapa školy:
Zásluhou nového vedenia školy, riaditeľa Jána Marciňu (od r. 1973) a zástupkyne riaditeľa Anny Metzkerovej (od r. 1971) nastáva nová etapa v smerovaní a vývoji školy.
V školskom roku 1974/1975 sa škola za chodu musela prispôsobiť novým podmienkam v budove bývalej SPŠS, do ktorej sa musela presťahovať pre asanáciu pôvodnej budovy a celého námestia. Rekonštrukcia prebiehala počas riadneho vyučovania a v sťažených podmienkach. Za účinnej pomoci rodičov sa v 2. polroku školského roku 1975/76 dokončili práce a začalo sa vyučovať v účelovo prispôsobených priestoroch.
V tomto období sa postupne dobudovávajú oddelenia v hudobnom odbore (dychové, sláčikové, spev) zo stránky personálnej i kvalitatívnej. Prichádzajú noví učitelia - Michal Bróska, Anna Marcináková-Mikušová, Jana Tvrdá, Božena Tarkošová-Appelová, Eva Žibrúnová, Želmira Klimeková-Pechová, Jolana Budayová, JUDr. Ľubica Kalivodová-Ďurišová.
Úspešne pokračovali družobné kontakty s LŠU Ostráva-Poruba, ktoré sa nadviazali v roku 1970, a s Hudobnou školou v Sondershausene v Nemecku (od roku 1980). Týmito akivitami mladý kolektív učiteľov získaval nové skúsenosti, pravidelnými družobnými koncertmi porovnával výkony svoje i svojich žiakov.
Podľa Smerníc pre LŠU sa kladie dôraz na možnosť dalšieho rozvíjania schopností a nadania žiakov v komornej a orchestrálnej hre, čo škola dôsledne uplatňuje. Už v školskom roku 1963/64 bol založený akordeónový súbor, ktorý postupne viedli: Anna Metzkerová, Oľga Lichnerová, od roku 1970 Jozef Babinec a od r. 1979 Daniela Babincová, neskôr veľmi úspešne s novým názvom MELÓDIA. V roku 1976 vznikol dychový orchester pod vedením Michala Brósku, na škole v tomto čase pôsobila aj detská tanečná kapela ZLATÁ BRÁNA pod vedením Alojza Michalca. Ľudovú hudbu žiakov sláčikového oddelenia založil v roku 1983 Ján Marciňa a od roku 1989 ju viedla Alena Čičková. Roku 1988 založil Stanislav Kardoš žiacku tanečnú skupinu DOSKA, z ktorej vznikol v roku 1990 vokálno-inštrumentálny súbor PRAMIENOK, neskôr s názvom MINI. Dnes šíri dobré meno školy pod názvom TIP TOP za umeleckého vedenia Eleny Lendelovej a Mária Dvorského.
S postupnou premenou mesta a rastom počtu obyvateľov nastáva potreba prijímať väčší počet nadaných detí a aj zásluhou možnosti hrať v súboroch sa záujem žiakov niekoľkonásobne zvýšil. Preto sa doplňuje počet učiteľov v hudobnom odbore. Príchodom Stanislava Kardoša, Aleny Čičkovej, Ivany Šprochovej-Zelinkovej, Dany Semendákovej-Hojdíkovej, Mariána Belobrada, Mgr. Jána Figúru, Igora Steinera, Evy Somrovej a Evy Paulovičovej je úspešne dovŕšené úsilie vedenia školy o stabilizovaný a plne kvalifikovaný pedagogický zbor.
Nadšená práca učiteľov so žiakmi, sústavné intenzívne vzdelávanie vyučujúcich, veľmi úzky kontakt s Konzervatóriom v Žiline pozdvihli umeleckú úroveň našej školy na jedno z čelných miest v rámci celého Slovenska. Svedčia o tom desiatky ocenení z domácich i medzinárodných súťaží a festivalov.
Nová ZUŠka s novým riaditeľom - Michalom Bróskom
V školskom roku 1989/90 po politicko-spoločenských premenách v štáte sa vedenie školy za podpory učiteľov usilovalo získať pre školu, už s novým názvom Základná umelecká škola, inú, priestorovo vhodnejšiu budovu. Za podpory vedenia školskej správy a mestského úradu v roku 1990 bola škole prenajatá bývalá budova Okresnej odborovej rady. Vyhovujúce nové priestory, hlavne veľká koncertná miestnosť, výrazne zlepšili výchovno- vzdelávacie výsledky.
V druhom polroku školského roku 1990/91 sa odčlenil výtvarný odbor a ako samostatná ZUŠ ostal v pôvodnej budove. Do funkcie riaditeľky vymenovali Zlaticu Pleškovú.
V školskom roku 1990/91 bol do funkcie riaditeľa školy menovaný Michal Bróska a jeho zástupcami sa stali Mária Hirnerová a Ján Marciňa. Po desiatich rokoch sa na škole znovu otvára tanečný odbor pod vedením Miroslava Hančina. V hudobnom odbore po odchode Jany Hoštákovej prichádza vyučovať spev Marcela Smatanová-Tamašiová a neskôr po nej Dana Štrauchová. Klarinety vyučuje Gustáv Ulický, bicie nástroje Pavol Baska a za kolegyne na materskej dovolenke hru na akordeón vyučujú Marta Janičíková-Hrašková a profesor Milan Seidl.
V roku 1995 sa škola opäť sťahovala. Aj ked budova bývalej odborovej rady zo všetkých stránok vyhovovala, stalo sa to, čoho sa vedenie ZUŠ celých páť rokov obávalo. Školská správa už nebola schopná platiť rastúce nájomné. Po zložitých rokovaniach napokon riaditeľ školskej správy Dr. Sádeckýpresadil, aby ZUŠ dostala budovu bývalej II. ZŠ na Ulici M. R. Štefánika. Počas letných prázdnin sa uskutočnili nevyhnutné úpravy, budovu vymaľovali a v septembri 1995 sa v nej začalo vyučovať. Po vyriešení a upokojení situácie okolo tohto vskutku existenč ného problému školy sa mohlo jej vedenie dostatočne intenzívne venovať otázkam čisto pracovným - starostlivosti o vyučovací proces, umeleckú výchovu našich žiakov a prezentáciu ich výsledkov na verejnosti. Úsilie vedenia školy pri dobudovaní materiálnej základne ako dôležité ho predpokladu úspešných výsledkov bolo korunované zatial posledným úspechom - dokon čením prestavby bývalej telocvične na novú koncertnú sálu v máji 1998.
Nikto by asi nedokázal spočítať tie dlhé hodiny, ktoré na rokovaniach s vedením OÚ -odboru školstva, mestským úradom, projektantmi, stavbármi a investormi strávil riaditeľ školy Mgr. Bróska. Jeho húževnatosti, cieľavedomosti, tomu, že vedel získať na svoju stranu široký okruh vplyvných ludí, vdačí škola za to, že dnes sa môže pýšiť peknou koncertnou sálou s kapacitou približne 180 miest. V sále sa pravidelne konajú koncerty pre verejnosť, výchovné koncerty pre materské, základné i stredné školy, podujatia nielen miestneho, ale aj širšieho významu.
Zatiaľ posledný významný medzník predstavuje fakt, že dňom 1. 1. 1997 bola škole udelená právna subjektivita. Škola tým dostala možnosť priamo rozhodovať o dôležitých zámeroch, ktoré majú slúžiť na dalšie skvalitnenie práce, dobudovanie personálneho obsadenia a ekonomické zabezpečenie činnosti školy. To samozrejme prináša aj zvýšenú mieru zodpovednosti a nevyhnutnosť učiť sa novým veciam „za pochodu".
Zmena zriaďovateľa:
V roku 2002 sa zriaďovateľom ZUŠ M. R. Štefánika stalo mesto Považská Bystrica po neskôr zrušenom Okresnom úrade v Považskej Bystrici - odbore školstva. Silný ekonomický partner bol výraznou oporou školy a zárukou úspešného preklenutia transformačných procesov v oblasti financovania školstva. Pokiaľ v iných mestách ZUŠky rušili z dôvodu nízkych normatívov v Považskej Bystrici sa zachovanie základných umeleckých škôl - nositeľov kultúrneho rozvoja spoločnosti stalo jednou z priorít mesta. Rada školy bola legislatívne povýšená do úlohy nezávislého poradného a iniciatívneho orgánu, ktorý hrá dôležitú úlohu pri školskej samospráve. Jednou z nových kompetencií bola i voľba riaditeľa školy. Mgr. art. Michal Bróska bol týmto nezávislým orgánom v júli 2004 potvrdený vo svojej funkcii i na ďalšie obdobie.
Za posledných desať rokov sa udialo niekoľko zmien v zložení pedagogického kolektívu. Odišli od nás Alena Čičková - husle, Igor Steiner - plechové dychové nástroje, Milan Seidl, Zlatica Plešková - akordeón, Jolana Budayová - LDO, Stanislav Kardoš - HN. Pribudli Alena Stoklasová, Marta Hrašková - akordeón a keyboard, Daniela Majdáková - husle, Barbora Pilátiková - spev, Lýdia Ďurišová - klavír a keyboard, Michal Rybár - plechové dychové nástroje, Mário Dvorsky - LDO a TO, externí učitelia Filip Štrauch - klavír a keyboard, Mária Martinková - Fapšová, Ján Kostelansky - spev.
Vo veku 67 rokov nás opustil zakladajúci pedagóg a prvý riaditeľ školy Miloslav Mikurda, ktorý naposledy v rokoch 1991 - 1996 externe vyučoval hru na husliach.
V roku 2004 zomrel dlhoročný pedagóg a priateľ našej školy prof. Ján Figúra, ktorý na ZUŠ pôsobil šesnásť školských rokov a vyučoval hru na flaute. Vychoval šesť špičkových žiakov - flautistov, absolventov konzervatórií a vysokých umeleckých škôl.
Výsledky dosiahnuté v období uplynulých 47 rokov zaväzujú všetkých, ktorí nesú zodpovednosť za formovanie základov umeleckého vdelávania nadaných žiakov, aby pestovali trvalý vzťah k umeniu pre ďalší rast duchovného bohatstva a harmonický rozvoj osobnosti.